V tom čase aj U2 vytiahli na svetlo polozabudnutého B.B. Kinga (skladba Silver & Gold na albume Rattle and Hum) a razom si viacero gitarových velikánov začalo spomínať na svoje korene. Znamenalo to prienik generácie bluesmanov z ústrania nie síce na úplné výslnie, ale aspoň do pozornosti. Nestávalo sa často, aby sa nahrávky nesúce slovo blues vo svojom názve objavovali v hitparádach. Titulná balada z Moorovho albumu tak prenikla do televízie aj do diskoték, kam zapadla ako vďačný slaďák pre zamilované páriky. Nemusím chodiť ďaleko, keď som sa zoznámil so svojou terajšou manželkou, práve tento slaďák sme spolu tancovali a ja som jej v rámci všeobecného prehľadu spomenul meno Garyho Moora, ktoré jej dovtedy nič nehovorilo. A kompilačné CD Ballads & Blues s ťažiskom práve na albume Still Got The Blues patrilo spolu s Claptonovými a Cockerovými nahrávkami medzi moje prvé darčeky, ktorými som ju vtedy obdaril.
Za spomenutie stoja traja hosťujúci muzikanti patriaci k histórii blues – Albert King, Albert Collins a George Harrison, čím dielo nadobudlo väčšiu autenticitu a spojilo históriu s prítomnosťou. Skladba King Of The Blues s textom začínajúcim „ He was born in Mississippi in 1924...“ ma prinútila aj samého pátrať po kráľoch blues. Okrem bluesrockových štandardov ako Walking By Myself, Too Tired, Oh, Pretty Woman, All Your Love, svižných boogie (Moving On), Harrisonovej That Kind Of Woman a Maloneovej balade As The Years Go Passing By tvoria jadro albumu Garyho vlastné skladby, čo znamená, že k blues sa dostal nielen preto, aby vzdal hold velikánom, ale že ho nosí hlboko vo svojom srdci. K jeho zdrojom inšpirácie patria klasickí bluesrockoví gitaristi ako Jimi Hendrix, ktorého portrét sa často objavuje na bookletoch Garyho albumov, no a hlavne Peter Green – spoluzakladateľ Fleetwood Mac, ktorý ich neskôr opustil a venoval sa bluesovej tvorbe. Garymu daroval aj javorovú gitaru Gibson Les Paul ročník 1959, ktorá stále patrí k jeho najobľúbenejším. Greenovi venoval Gary aj celý album Blues For Greeny (1995).
Garyho (ročník 1952) prvé významnejšie hudobné kroky sa datujú k časom kapiel Colloseum II, G-Force a Skid Row (nepliesť s rovnomennou skupinou so spevákom Sebastianom Bachom). Tam sa jeho cesty skrížili s Philom Lynnottom, s ktorým sa neskôr stretol aj v kapele Thin Lizzy známej častým menením gitaristov. Ako spomienka na Phila, ktorý zomrel v roku 1986, mu zostala aj skladba Parisienne Walkways patriaca ku Garyho najkrajším a stále aj k najhranejším. Osemdesiate roky v podaní Garyho sa niesli v znamení hard-rockových a heavymetalových nahrávok. Ja som sa k jeho tvorbe dostal niekedy v osemdesiatom siedmom, kedy mi spolužiak priniesol kazetu s nahrávkou gitaristu, ktorý vraj vyhráva plno ankiet v Metal Hammer-i. V tom čase vydal album Wild Frontier, vďaka ktorému sa dostal aj do hitových programov typu Peter’s Pop Show, kde prezentoval skladby ako Friday On My Mind a Take a Little Time. Album však skrýval aj geniálnu inštrumentálku The Loner. Nasledujúcim albumom After The War sa posunul od pop-rocku späť k viac „hard“ produkcii, potom však už nasledovala táto bluesová reflexia.
Odvtedy Gary blues neopustil a na každom z nasledujúcich albumov sa k nemu hlási, či v klasickej blues-rockovej forme, alebo aj pri elektronických experimentoch ( A Different Beat) posúva bluesové formy do nových sfér. Veľmi rád mám aj jeho post-creamovskú reminiscenciu v Claptonovej úlohe BBM (Jack Bruce – Ginger Baker – Gary Moore), ktorá síce vydala iba jeden album Around The Next Dream (1994), ale oprášila spomienky na geniálne power trio The Cream. Napriek tomu, že Gary nepatrí k jemným bluesovým maliarom a klenotníkom, ale skôr k dravým „drevorubačom“, z jeho energického prejavu cítiť blues namaľované vlastnými farbami a s vlastným srdcom.
P.S.: Prednedávnom vyšiel na DVD záznam z festivalu v Montreux 1990 zachytávajúci práve obdobie po vydaní CD Still Got The Blues. Ak ste priaznivci Garyho Moora, DVD bude určite vítaným doplnkom vašek videotéky. Viac informácií na stránke Garyho Moora .
Skladby:
1 Moving On Moore 2:38
2 Oh, Pretty Woman Williams 4:24
3 Walking by Myself Lane 2:55
4 Still Got the Blues Moore 6:08
5 Texas Strut Moore 4:50
6 Too Tired Bihari, Davis, Watson 2:49
7 King of the Blues Moore 4:34
8 As the Years Go Passing By Malone 7:42
9 Midnight Blues Moore 4:57
10 That Kind of Woman Harrison 4:28
11 All Your Love Rush 3:39
12 Stop Messing Around Green 3:52
Gary Moore – gitara, spev
Ďalší muzikanti:
Gitary: Albert Collins, Albert King, George Harrison
Basgitara: Bob Daisley, Andy Pyle
Klávesy: Don Airey, Nicky Hopkins
Bicie: Brian Downey, Graham Walker
Trúbky: Stuart Brooks, Raul d'Oliveira, Martin Drover
Saxofóny: Nick Payn, Nick Pentelow, Frank Mead, Andy Hamilton
Sláčiky: Gavyn Wright
Čas: 52:56
1990 Virgin Records / distr. EMI Records
