Rok 2005 v slovenskej hudbe alebo moje TOP albumy - 1. diel

Autor: Peter Cagáň | 12.1.2006 o 13:31 | Karma článku: 10,64 | Prečítané:  10067x

Prelom rokov je tradične spojený s bilancovaním, ja vám ponúkam takmer dve desiatky domácich albumov, ktoré stoja za povšimnutie. Možno sa budete čudovať, že na našom malom Slovensku sa dá nájsť toľko spomenutiahodných titulov, väčšinu z mojej ponuky však mediálny záujem zoširoka obišiel. Z priestorových dôvodov som ponuku rozdelil na dve časti – v prvej sa budem venovať alternatívnej muzike a blues.

Poradie titulov som čiastočne usporiadal podľa príbuzných žánrov. Nie je to rebríček, hudba nie sú preteky a exaktné kritériá pre hodnotenie žánrovo rôznorodých albumov (chvalabohu) neexistujú. Každý, kto počúva hudbu, má iné kritériá na posudzovanie jej kvality. Verím, že som na nič podstatné nezabudol a je veľká pravdepodobnosť, že za niektorý z uvedených titulov budem ako člen akadémie populárnej hudby hlasovať aj pri udeľovaní výročných cien Aurel. Predpokladám však, tak ako aj po minulé roky, že môj názor bude prevalcovaný drvivou väčšinou zo stovky akademikov.

Andrej Šeban / Tono Kubasák – Space Boys – Polymusic (Hevhetia)
Muzikantská poloha aj vnútorný svet Andreja Šebana sú na míle vzdialené od pesničkového albumu Bezvetrie oživujúceho ducha Deža Ursinyho. Kto očakával niečo podobné, bude sklamaný, no fajnšmekri hľadajúci experimenty, objavovanie neobjaveného a muzikantské dobrodružstvo, budú nadšení. Prevažne inštrumentálne experimentálne koláže nás vťahujú svojou atmosférou a napätím do nadrozmerného a nadčasového univerza. Nechýbajú folklórne motívy, nápadité slučky, zappovsky ironický podtón ani humorný nadhľad. Všetko sa mení a plynie takým tempom, že kým si jeden motív osvojíte, vytlačia ho ďalšie zdanlivo nesúvisiace fragmenty.
web recenzia1 recenzia2

Home Made Mutant – Pitbull Report (Azyl - L.C.A. Publishers Group)
Projekt speváka dnes už bývalých Free Faces Maroša Hečka aj vo svojom druhom pokračovaní nadväzuje na odkaz jeho predchádzajúcej formácie Bezmocná hŕstka. Sound pesničiek so slovenskými (aj dvoma českými) textami osciluje medzi akustickým džezom a indie rockom – medzi príjemnými pesničkami a trocha uletenými „haluzami“. Muzikantom ako Marcel Buntaj, Martin Gašpar, Maťko Zajko, či Marian Čekovský nechýba nadhľad. Hečko tradične svoje diela konceptuálne spája s netradičnými obalmi, bookletmi, teraz prišla na rad aj kompletná knižka obsahujúca básne v podobe tlačenej a na pribalenom CD aj zhudobnenej.
web

Ivan Csudai – Calm (ICS Records/Wegart)
Tento album má síce na konci letopočtu vydania štvorku, na pulty (resp. do katalógov, tých pultov asi veľa nebolo) sa však dostal až začiatkom tohto roka. Zaslúži si však spomenutie, keďže v médiách sa mu veľa pozornosti nedostalo. Ivan Csudai je predovšetkým maliarom a výtvarníkom, no maľuje aj bez štetca ako príležitostný muzikant. Opäť sa vrátil k hudbe a zaspomínal na spoluprácu s Martinom Burlasom spred vyše dekády. Na ploche 33 minút a 33 sekúnd ponúka introvertno-melancholicko-minimalistické pesničky spievané v angličtine.
distribúcia

Zuzana Homolová – Tvojej duši zahynúť nedám (Slnko Records)
Jedna z najvýznamnejších slovenských pesničkárok albumy nechŕli s ročnou periodicitou, jej tvorba však stojí sa povšimnutie. Na predošlých albumoch spolupracovala s veličinami spoza rieky Moravy ako Jiří Stivín, Vlasta Redl, Jan Hrubý, Vladimír Merta, teraz popri huslistovi a znalcovi folklóru Samovi Smetanovi a gitaristovi Danovi Salontayovi siahla po hosťujúcich domácich muzikantoch. V pár skladbách sa tak blysli Marián Varga s nezameniteľným pianom a Hammondom, Oskar Rózsa, Martin Zajko, Ajdži Sabo a ďalší. Staré slovenské balady tak dostali zaujímavé podoby - vzdušnú, pestrofarebnú, aj trocha tajuplnú.
web distribúcia

Boboš & The Frozen Dozen – Eosphoros (Monti Records)
Náš najrenomovanejší hráč na ústnu harmoniku stihol popri moderovaní televízneho Metra na STV 2 rozšíriť svoju diskografiu o dvojicu titulov. Eosphoros v produkcii Oskara Rózsu nadväzuje na Aurelom ocenený album Grooved. Nie je to čistokrvné blues, ale nadžánrovo-eklektické skladby z blues síce vychádzajúce, no pokrývajúce širšie hudobné spektrum. Titulná skladba mi dokonca melódiou aj trochu ponurou atmosférou pripomína pinkfloydovskú Learning To Fly. Rytmika tradične funkovo pulzuje a dočkáme sa aj drsnejšieho rockového prejavu (Me And The Devil Blues, take II.). Perfekcionista Rózsa opäť vniesol do Bobošovho prejavu prvok atmosféry.
web

Jana Kirschner – Peter Lipa – Boboš Procházka (Monti Records)
Hoci sa toto CD predáva v jednom balení s Bobošovým štúdiovým albumom, budem sa mu venovať samostatne, keďže sa jedná koncepčne o mierne odlišné poňatie. Deväť štandardov z bluesového šlabikára + klasika z čias Lipa-Andršt Blues Band-u (Tento týždeň nemám čas) ukazuje, že blues je vynikajúcim dorozumievacím jazykom. Protagonistom spomenutým v titule sekunduje maďarský hráč na ústnu harmoniku (aj spevák) Mátyás Pribojzski a spolu ukazujú, že blues môže byť zábavou nielen pre „jamujúcich“ muzikantov, ale aj pre poslucháčov.
web

Peter Lipa – Lipa spieva Lasicu (EWP)
Duchovnému otcovi slovenského džezu sa podarilo prinútiť „sviatočného“ textára Milana Lasicu k rozsiahlejšej spolupráci. Lasicove skvostné texty s typickými slovnými hračkami a zvratmi tvoria základ výborného albumu. Lipova dlhoročná kapela Tatár-Gašpar-Buntaj-Žáček hrá takpovediac naslepo a „trpí“ zohratosťou v našich končinách neobvyklou a dokážu funkovať, swingovať aj hrať „do tanca“. Zaujímavo znie aj latino poloha v doprovode členov skupiny Mango Molas aj akordeónovo-cimbalová podoba v piesni Raňajky s blízkou podobou. Hoci je Peter Lipa ako spevák a organizátor najčastejšie spájaný s džezom, ja ho pokladám za skoro bluesového speváka spievajúceho skoro popové pesničky za doprovodu skoro džezových muzikantov.
web

Peter Lipa & Band – Live In Akropolis Prague (Indies Records)
Do tretice Peter Lipa, tentokrát v živom vydaní. Záznam koncertu v pražskom klube Akropolis vyšiel aj v obrazovej podobe na DVD a v skrátenej verzii aj na audio CD. Pomerne verne a autenticky je popri muzike zaznamenaná aj atmosféra a energia koncertu. Spomínaná kapela opäť v plnom nasadení, svojou troškou prispeli do mlyna aj hostia. Jana Kirschner čoraz častejšie inklinuje k blues a intímnejším menšinovým polohám. Lipa oprášil spomienky na Lipa-Andršt Blues Band a opäť si zahral s Ondřejom Konrádom, jeho fúkacia harmonika dodala skladbám ďalší rozmer. Najpríjemnejším prekvapením a energetickým vrcholom koncertu sú však skladby, kde si na gitaru zahral (aj zaspieval) gitarista Zdeněk Bína (-123 min). Takto nejako si predstavujem koncertné DVD a verím, že sa Lipom nechajú inšpirovať aj ďalší domáci interpreti..
web

Silvia Josifoska & Band – Blues (Hev-Het Tune/Hevhetia)
Prvá dáma slovenského blues sa po rokoch živých koncertov a hosťovaní konečne dočkala vlastného sólového albumu. Jej nezameniteľný feeling sa naplno prejavil v deviatich prevzatých bluesových štandardoch. Polovica Silviinej sprievodnej skupiny je totožná s Bobošovou, takže lovia v rovnakých – bluesových vodách, hoci nechýbajú ani prvky funku alebo soulu. Blues ponúka dostatok priestoru na vlastný vklad aj pri prevzatých skladbách, aj tak sa však vopred teším na ďalšiu kapitolu v jej diskografii – na vlastné piesne. Slovenskou bluesovou spoločnosťou bola Silvia nedávno ocenená ako osobnosť roka 2005.
web

ZVA 12-28 Band – Hrubá múka (Indies Records)
Zvolenská partia patrí k stáliciam na našej bluesovej scéne, popri polooficiálnych demonahrávkach sa však až teraz dočkali regulárneho albumu. Vyšiel v agilnom brnenskom vydavateľstve Indies Records, ktoré už dlhé roky drží nad vodou hlavne alternatívnu muziku. ZVA 12-28 potvrdzujú nielen povesť bluesovej formácie s najvyrovnanejším vlastným repertoárom, ale vo svojskej edícii chicagského blues so slovenskými textami a nenapodobiteľným ležérnym „beefheartovským“ vokálom lídra Nora Červenáka ukazujú, že nie sú doprovodnom kapelou lídra, ale jednoliatou zohratou formáciou.
web recenzia

Boli roky, keď boli bluesmani vďační za čo len jediný album ročne, rok 2005 tak z hľadiska ponuky slovenských bluesoidných albumov možno považovať za výnimočný. Takže „Keep bluesin’…“ ako by pozdravil ďalší z nestorov a neúnavných propagátorov blues Peter “Bonzo” Radványi.

V druhom dieli vám predstavím moje slovenské top albumy zo spektra bližšieho strednému prúdu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Fico rozmýšľa, ako okresať peniaze mimovládkam

Keby dali ľudia dve percentá z daní rodičom, poslali by im desať eur.

Komentár Zuzany Kepplovej

Vraj, nech si to platí, kto naozaj chce

Lenže presne o tom sú dve percentá. Ficov návrh nemá rácio, iba žlč.

DOMOV

Maďarská prokuratúra uzavrela kauzu Hedvigy Malinovej

Kauza Malinová sa ťahala od roku 2006.


Už ste čítali?